vv auto
Reklama

Sportovní všeuměl Jakub Petráš je v Kolíně spokojený

28. březen 2021, 06:56

Kolín - Pivot kolínských Medvědů Jakub Petráš je na palubovce nepřehlédnutelný. Nejen kvůli své výšce, ale především kvůli způsobu hry. Bojovník, který se za žádných okolností nevzdá. Prohry neuznává a žádný míč pro něj nikdy nebude ztracený. Domácí diváci ho pro tento herní přístup budou vždy obdivovat. Narodil se ve Skalici na Slovensko-Českém pomezí, ale mládí prožil o kousek dál na severovýchod v malebné Žilinské kotlině. Městečko Rajec je rámováno z jedné strany Strážovskými vrchy a ze strany druhé Malou Fatrou. Možná, že jako malý kluk vyšlapal na magický fatranský vrcholek Kľak, rozhlédl se do všech stran, a řekl si, že tam všude se podívá. A podíval.

Jakube, táhlo Tě to od mala jen na hřiště, nebo i do hor, které jsi měl na dosah ruky?
Od mala som bol naučený viac chodiť von, mimo dom sa aj hrávať a stretávať s kamarátmi. Úplne na začiatku ma to ale ťahalo k tímovým hrám a na ihrisko ako do hôr. To sa postupom času zmenilo a teraz si neviem predstaviť, že keď sa objavím doma, tak by sa to zaobišlo bez nejakého výletu do hôr.  

Kdo Tě přivedl ke sportu? Sportoval někdo ze Tvé rodiny? A pokud ano, na jaké úrovni?
Ku športu ma priviedli rodičia. Mamina hrávala volejbal na Slovensku v Senici. Bola to najvyššia liga na Slovensku. Potom sa presunula a hrala aj pár rokov za Brno. Otec je maniak do futbalu, ktorý ešte stále hráva, ale už len na nízkej úrovni. Ešte mám mladšieho brata, ktorý hrá futbal v najvyššej Slovenskej súťaži. Sme veľmi športovne založená rodina. 

Začal jsi hned hrát basketbal, nebo jsi vyzkoušel i jiné sporty?
S basketbalom som začal veľmi neskoro, až niekedy v trinástich rokoch ako záujmový krúžok na základnej škole. Pred basketbalom som si vyskúšal aj iné športy, dlho som hrával futbal a tenis, chvíľku som chodil aj na plávanie.

Co Ty a zimní sporty? Kousek od vás je velký lyžařský areál Martinské hole.
Ja a zimné športy sme boli velký kamaráti, keď som ešte nehrával basketbal na tak vysokej úrovni ako hrávam teraz. Veľmi rád som s celou rodinou chodil lyžovať. Od toho sme teraz upustili tým, že cez zimu je sezóna v plnom prúde a bolo by to odo mňa neprofesionálne sa zraniť niekde na zjazdovke. Rád by som sa ale k tomuto koníčku neskôr vrátil.

Kde jsi poprvé objevil basket?
Basketbal som po prvý krát objavil na základnej škole ako popoludňajší školký krúžok.

Pamatuješ si na svůj první basketbalový zápas?
Tak na to si vôbec nespomínam. Nemám ani tušenia proti komu, ani ako to dopadlo.  

Kam vedly Tvé kroky z Rajce dál? Předpokládám, že na střední školu jsi musel do Žiliny nebo Martina?
Musím ťa opraviť, práve naopak. Moje kroky viedli do Považskej Bystrice. Kde som navštevoval gymnázium. A taktiež som tam hrával za klub IMC Považská Bystrica, ktorý je jedným z najlepších mládežníckych klubov na Slovensku. 

Na jakých postech jsi v mládeži hrál? Byl jsi vždy nejvyšší mezi svými vrstevníky a tím pádem předurčený pro pozici pivota?
Áno, vždy som bol takmer najvyšší a práve predurčený na hru pivota. 

Jakého mládežnického úspěchu, osobního i týmového, si nejvíc ceníš?
V mojom mládežníckom období som sa stal dva krát vicemajster Slovenska. A na jednom z turnajov Final4 som obdržal aj ocenenie najlepšieho strelca turnaja. Ale mojím najväčším úspechom pre mňa je, že som sa na univerzite v USA prebojoval s družstvom až do turnaja March Madness po prvý krát v histórii univerzity. 

V kolika letech a kde jsi poprvé nakoukl mezi dospělé?
Myslím že mojím prvím nahliadnutím do mužského basketbalu bolo v osemnástich rokoch, keď som chodil hosťovať do extraligového družstva do Žiliny. 

Kdy v Tobě uzrála myšlenka na studium v USA? A šel jsi tam především studovat nebo hrát basketbal?
Myšlienka ísť do USA sa rodila trošku zložito. Keď som bol na turnaji ME U18 tak si ma odstavil jeden pán, ktorý mi ponúkol možnosť ísť k nemu na vyhlasenú akadémiu, ktorá sa nachádzala na Kanarskych Ostrovoch. Na akadémiu som išiel hlavne so zámerom skúsiť, aké to bude hrať a trénovať mimo domova. Až na tejto akadémii sa mi viac rozvynula možnosť odísť do USA. V podstate som to bral ako spojenie príjemného s užitočným. A taktiež ako spoznávanie sveta. 

Mohu se zeptat, kde a co jsi tam studoval?
Študoval som na univerzite Stony Brook asi dve hodiny vlakom od mesta New York. Vyštudoval som odbor manažment v zdravotníctve. 

Co rozhodlo o Tvém návratu do Evropy?
Chcel som skúsiť či sa dokážem uplatniť aj po škole ako profesionálny basketbalista.

Je Kolín tvá první basketbalová štace po návratu ze zámoří, nebo jsi mezitím hrál ještě někde jinde?
Kolín je moja druhá zastávka v mojej profesionálnej kariére po návrate z USA. Prvé dva roky som odohral na Slovensku, v malom meste Handlová. 

Jak se Ti Kolín basketbalově zamlouvá?
Kolín je nádherné mesto ani nie moc velké ale ani nie moc malé. Basketbalovo sa mi tu páči, som veľmi rád, že sa nám tak darí ako družstvu v tejto sezóne. 

Ptám se proto, že jsem měl pocit, jako bys z počátku své místo v týmu Medvědů hledal?
Áno, na začiatku to nebolo úplne ideálne. Tak ako hovoríš, hľadal som si svoje miesto v tíme a tak isto aj nejaký svoj komfort. 

Ale po Novém roce se Tvá minutáž rapidně zvýšila, sbíráš body, doskoky a stáváš pro tým čím dál tím platnějším. Vnímáš to také tak?
Myslím si, že mi pomohlo to, že sa sezóna rozbehla aspoň v nejakej podobe a pomáha mi, že hráme teraz zápasy, v ktorých si už dokážem nájst svoju úlohu a snažím sa ju vždy splniť na 100%.

Také jsem si několikrát všiml, že jsi docela impulzivní povaha a spoluhráči Tě občas musí krotit. Co Tě na hřišti dokáže takzvaně vytočit?
U mňa to záleží od nálady, niekedy ma nevytočí vôbec nič, a naopak niekedy sú to úplné maličkosti.

Jak snášíš tuto zvláštní sezónu, kdy se vlastně pohybuješ jen mezi halou a domovem?
Je to veľmi zvláštna sezóna v tomto ohľade ale pre mňa sa až tak moc nezmenilo. Keďže už aj po minulé roky to pre mňa bolo viac menej len o tom ísť na tréning a po tréningu zasa domov alebo na obed. Niektorí moji spoluhráči nedokážu pochopiť, prečo chodím pešo na tréningy aj keď mám k dispozícii auto. Je to o tom, že mi to ponúka trochu odreagovania od mojho stereotypu. 

Nechybí Ti i další vyžití?
Trošku aj áno. Niekedy mám chuť, že by som si zašiel do kina, alebo len tak na kávu, alebo sa najesť niekam do reštaurácie so spoluhráčmi. Je to zložité obdobie, ktoré prežívame ale čím skôr sa tento vírus "stratí" tým skôr sa budeme môcť vrátiť k bežnému životu. 

Kubo, patříš mezi kolínské Medvědy. Měl jsi to štěstí a viděl živého medvěda ve volné přírodě?
Na mojich turistických prechádzkach som už videl veľa divej zvery. Možnosť stretnúť medveďa vo voľnej prírode sa mi ale ešte nenaskytol. 

Děkuji za rozhovor a přeji, aby se Ti i nadále dařilo v dresu s medvědem na hrudi nejméně tak jako doposud.                                                                                                                                  
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a dúfam, že sa čoskoro bude môcť naplniť hala fanúšikmi, aby si tak isto užili naše výkony nie len v televizii ale aj naživo.

fcr
AVE_CZ
Reklama
Sportovní všeuměl Jakub Petráš je v Kolíně spokojený

Sportovní všeuměl Jakub Petráš je v Kolíně spokojený

28. březen 2021

Kolín - Pivot kolínských Medvědů Jakub Petráš je na palubovce nepřehlédnutelný. Nejen kvůli své výšce, ale především kvůli způsobu hry. Bojovník, který se za žádných okolností nevzdá. Prohry neuznává a žádný míč pro něj nikdy nebude ztracený. Domácí diváci ho pro tento herní přístup budou vždy obdivovat. Narodil se ve Skalici na Slovensko-Českém pomezí, ale mládí prožil o kousek dál na severovýchod v malebné Žilinské kotlině. Městečko Rajec je rámováno z jedné strany Strážovskými vrchy a ze strany druhé Malou Fatrou. Možná, že jako malý kluk vyšlapal na magický fatranský vrcholek Kľak, rozhlédl se do všech stran, a řekl si, že tam všude se podívá. A podíval.

Jakube, táhlo Tě to od mala jen na hřiště, nebo i do hor, které jsi měl na dosah ruky?
Od mala som bol naučený viac chodiť von, mimo dom sa aj hrávať a stretávať s kamarátmi. Úplne na začiatku ma to ale ťahalo k tímovým hrám a na ihrisko ako do hôr. To sa postupom času zmenilo a teraz si neviem predstaviť, že keď sa objavím doma, tak by sa to zaobišlo bez nejakého výletu do hôr.  

Kdo Tě přivedl ke sportu? Sportoval někdo ze Tvé rodiny? A pokud ano, na jaké úrovni?
Ku športu ma priviedli rodičia. Mamina hrávala volejbal na Slovensku v Senici. Bola to najvyššia liga na Slovensku. Potom sa presunula a hrala aj pár rokov za Brno. Otec je maniak do futbalu, ktorý ešte stále hráva, ale už len na nízkej úrovni. Ešte mám mladšieho brata, ktorý hrá futbal v najvyššej Slovenskej súťaži. Sme veľmi športovne založená rodina. 

Začal jsi hned hrát basketbal, nebo jsi vyzkoušel i jiné sporty?
S basketbalom som začal veľmi neskoro, až niekedy v trinástich rokoch ako záujmový krúžok na základnej škole. Pred basketbalom som si vyskúšal aj iné športy, dlho som hrával futbal a tenis, chvíľku som chodil aj na plávanie.

Co Ty a zimní sporty? Kousek od vás je velký lyžařský areál Martinské hole.
Ja a zimné športy sme boli velký kamaráti, keď som ešte nehrával basketbal na tak vysokej úrovni ako hrávam teraz. Veľmi rád som s celou rodinou chodil lyžovať. Od toho sme teraz upustili tým, že cez zimu je sezóna v plnom prúde a bolo by to odo mňa neprofesionálne sa zraniť niekde na zjazdovke. Rád by som sa ale k tomuto koníčku neskôr vrátil.

Kde jsi poprvé objevil basket?
Basketbal som po prvý krát objavil na základnej škole ako popoludňajší školký krúžok.

Pamatuješ si na svůj první basketbalový zápas?
Tak na to si vôbec nespomínam. Nemám ani tušenia proti komu, ani ako to dopadlo.  

Kam vedly Tvé kroky z Rajce dál? Předpokládám, že na střední školu jsi musel do Žiliny nebo Martina?
Musím ťa opraviť, práve naopak. Moje kroky viedli do Považskej Bystrice. Kde som navštevoval gymnázium. A taktiež som tam hrával za klub IMC Považská Bystrica, ktorý je jedným z najlepších mládežníckych klubov na Slovensku. 

Na jakých postech jsi v mládeži hrál? Byl jsi vždy nejvyšší mezi svými vrstevníky a tím pádem předurčený pro pozici pivota?
Áno, vždy som bol takmer najvyšší a práve predurčený na hru pivota. 

Jakého mládežnického úspěchu, osobního i týmového, si nejvíc ceníš?
V mojom mládežníckom období som sa stal dva krát vicemajster Slovenska. A na jednom z turnajov Final4 som obdržal aj ocenenie najlepšieho strelca turnaja. Ale mojím najväčším úspechom pre mňa je, že som sa na univerzite v USA prebojoval s družstvom až do turnaja March Madness po prvý krát v histórii univerzity. 

V kolika letech a kde jsi poprvé nakoukl mezi dospělé?
Myslím že mojím prvím nahliadnutím do mužského basketbalu bolo v osemnástich rokoch, keď som chodil hosťovať do extraligového družstva do Žiliny. 

Kdy v Tobě uzrála myšlenka na studium v USA? A šel jsi tam především studovat nebo hrát basketbal?
Myšlienka ísť do USA sa rodila trošku zložito. Keď som bol na turnaji ME U18 tak si ma odstavil jeden pán, ktorý mi ponúkol možnosť ísť k nemu na vyhlasenú akadémiu, ktorá sa nachádzala na Kanarskych Ostrovoch. Na akadémiu som išiel hlavne so zámerom skúsiť, aké to bude hrať a trénovať mimo domova. Až na tejto akadémii sa mi viac rozvynula možnosť odísť do USA. V podstate som to bral ako spojenie príjemného s užitočným. A taktiež ako spoznávanie sveta. 

Mohu se zeptat, kde a co jsi tam studoval?
Študoval som na univerzite Stony Brook asi dve hodiny vlakom od mesta New York. Vyštudoval som odbor manažment v zdravotníctve. 

Co rozhodlo o Tvém návratu do Evropy?
Chcel som skúsiť či sa dokážem uplatniť aj po škole ako profesionálny basketbalista.

Je Kolín tvá první basketbalová štace po návratu ze zámoří, nebo jsi mezitím hrál ještě někde jinde?
Kolín je moja druhá zastávka v mojej profesionálnej kariére po návrate z USA. Prvé dva roky som odohral na Slovensku, v malom meste Handlová. 

Jak se Ti Kolín basketbalově zamlouvá?
Kolín je nádherné mesto ani nie moc velké ale ani nie moc malé. Basketbalovo sa mi tu páči, som veľmi rád, že sa nám tak darí ako družstvu v tejto sezóne. 

Ptám se proto, že jsem měl pocit, jako bys z počátku své místo v týmu Medvědů hledal?
Áno, na začiatku to nebolo úplne ideálne. Tak ako hovoríš, hľadal som si svoje miesto v tíme a tak isto aj nejaký svoj komfort. 

Ale po Novém roce se Tvá minutáž rapidně zvýšila, sbíráš body, doskoky a stáváš pro tým čím dál tím platnějším. Vnímáš to také tak?
Myslím si, že mi pomohlo to, že sa sezóna rozbehla aspoň v nejakej podobe a pomáha mi, že hráme teraz zápasy, v ktorých si už dokážem nájst svoju úlohu a snažím sa ju vždy splniť na 100%.

Také jsem si několikrát všiml, že jsi docela impulzivní povaha a spoluhráči Tě občas musí krotit. Co Tě na hřišti dokáže takzvaně vytočit?
U mňa to záleží od nálady, niekedy ma nevytočí vôbec nič, a naopak niekedy sú to úplné maličkosti.

Jak snášíš tuto zvláštní sezónu, kdy se vlastně pohybuješ jen mezi halou a domovem?
Je to veľmi zvláštna sezóna v tomto ohľade ale pre mňa sa až tak moc nezmenilo. Keďže už aj po minulé roky to pre mňa bolo viac menej len o tom ísť na tréning a po tréningu zasa domov alebo na obed. Niektorí moji spoluhráči nedokážu pochopiť, prečo chodím pešo na tréningy aj keď mám k dispozícii auto. Je to o tom, že mi to ponúka trochu odreagovania od mojho stereotypu. 

Nechybí Ti i další vyžití?
Trošku aj áno. Niekedy mám chuť, že by som si zašiel do kina, alebo len tak na kávu, alebo sa najesť niekam do reštaurácie so spoluhráčmi. Je to zložité obdobie, ktoré prežívame ale čím skôr sa tento vírus "stratí" tým skôr sa budeme môcť vrátiť k bežnému životu. 

Kubo, patříš mezi kolínské Medvědy. Měl jsi to štěstí a viděl živého medvěda ve volné přírodě?
Na mojich turistických prechádzkach som už videl veľa divej zvery. Možnosť stretnúť medveďa vo voľnej prírode sa mi ale ešte nenaskytol. 

Děkuji za rozhovor a přeji, aby se Ti i nadále dařilo v dresu s medvědem na hrudi nejméně tak jako doposud.                                                                                                                                  
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a dúfam, že sa čoskoro bude môcť naplniť hala fanúšikmi, aby si tak isto užili naše výkony nie len v televizii ale aj naživo.

fcr